morfológia (neohybné SD)

 

Príslovky (adverbiá)

-          sú neohybné plnovýznamové slová, ktoré pomenúvajú okolnosti a vlastnosti slovies, adjektív a iných prísloviek

 

delenie:

-          v školskej praxi sa využíva delenie podľa čiastkového významu:

a)      príslovky miesta

b)      príslovky času

c)      príslovky spôsobu

d)     príslovky príčiny

obsahové príslovky- špecifický typ; delia sa na stavové a modálne

 

stupňovanie:

-          môže byť pravidelné i nepravidelné; pri tých príslovkách, ktoré vznikli od stupňovateľných adjektív, možno určovať kategóriu stupňovania:

1.      stupeň- pozitív

2.      stupeň- komparatív

3.      stupeň- superlatív

 

 

Predložky (prepozície)

-          sú neohybné, neplnovýznamové slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami; spájajú sa vždy so substantívom (alebo zámenom, číslovkou) v nepriamych pádoch (vo všetkých okrem N)

delenie:

1.)    podľa formy:

a)      jednoduché- nedajú sa rozčleniť (z, v, okolo, pri, medzi, blízko...)

b)      zložené- dajú sa rozčleniť (ponad, spoza, namiesto, v prípade, vo vzťahu k...)

 

2.)    podľa pôvodu:

a)      prvotné (primárne)- používajú sa len ako predložky (na, do, cez, nad, pred, ponad, spoza...)

b)      druhotné (sekundárne)- vznikli prechodom od iných slovných druhov, resp. môže byť aj iným slovným druhom

 

vokalizácia

-          kvôli ľahšej výslovnosti sa k predložkám zakončeným na spoluhlásku pridáva samohláska - o alebo - u pred slovami začínajúcimi sa na podobnú spoluhlásku alebo skupinu spoluhlások; ide stále o tú istú predložku, len sa používa jej vokalizovaný variant

a)      vokalizované (vo, so, ku, zo, odo...)

b)      nevokalizované (v, s, k, z, od...)

 

 

Spojky (konjunkcie)

-          sú neohybné neplnovýznamové slová, ktoré spájajú slová alebo vety

 

delenie:

1.)    priraďovacie (parataktické)- spájajú rovnocenné slová alebo vety

a)      zlučovacie (napr. a, i, aj, ani...)

b)      vylučovacie (napr. alebo, buď, či...)

c)      odporovacie (napr. ale, no, lež, lenže, avšak...)

d)     stupňovacie (napr. ba, ba aj, ba ani, nielen- ale aj...)

e)      vysvetľovacie – príčinné (napr. veď, však, a to, to jest, totiž...)

f)       dôsledkové (preto, tak, teda, tým, a preto, a tak...)

g)      prípustkové (a predsa, aj tak, i tak, jednako...)

 

2.)    podraďovacie (hypotaktické)- spájajú nerovnocenné vety; napr. že, aby, keby, lebo, pokiaľ, nakoľko, či, ako, keď, keďže, čo...

 

-          v podraďovacích súvetiach veľmi často spájajú nadradenú (hlavnú) vetu s podradenou (vedľajšou) tzv. spájacie výrazy, ktoré nie sú spojkami (ktorý, aký, kde, kedy a pod.); sú to opytovacie zámená vo vzťažnej funkcii (vzťažné zámená); na rozdiel od konjkunkcií majú vo vedľajšej (podradenej) vete aj funkciu vetného člena

 

Častice (partikuly)

-          sú neohybné neplnovýznamové slová, ktoré vyjadrujú osobné (subjektívne) postoje hovoriaceho k výpovedi alebo jej časti

delenie:

a)      uvádzacie- stoja na začiatku vety; môžu mať len pripájaciu funkciu, ale tiež pobádaciu funkciu, keď hovoriaci vyjadruje želanie, otázku, rozkaz, podmienku

b)      vytyčovacie- stoja pred istým slovom, vetným členom, časťou vety; hovoriaci nimi vysvetľuje alebo zdôrazňuje nasledujúce slovo alebo časť vety

c)      hodnotiace

 

Citoslovcia (interjekcie)

-          sú neohybné neplnovýznamové slová, ktoré vyjadrujú citové reakcie, prejavy vôle, napodobňujú zvuky okolitého sveta

-          ide o slová- vety, výpovede, preto stoja väčšinou samostatne, oddelené čiarkou

-          výnimočne môžu prejsť k plnovýznamovým slovám alebo zastupovať vo vete prísudok

 

delenie:

1.)    podľa pôvodu:

a)      prvotné (primárne)

b)      druhotné (sekundárne)- sú odvodené od substantív a slovies

2.)    podľa významu:

a)      vlastné- vyjadrujú citové reakcie, prejavy vôle

b)      zvukomalebné (onomatopoje)- napodobňujú zvuky živých tvorov i neživých vecí a činností

-          k interjekciám patria aj pozdravy, nadviazanie kontaktu (čau, ahoj, vitaj) a nadávky, hrubé (obscénne) slová