morfológia (ohybné SD)

Podstatné mená (substantíva)

-          sú ohybné, plnovýznamové slová, ktoré pomenúvajú samostatne existujúce (alebo v mysli osamostatnené) substancie (osoby, zvieratá, rastliny, veci, vlastnosti, deje, vnútorné stavy)

delenie:

1.)    vlastné (propriá): pomenúvajú jednotlivé osoby, zvieratá, zemepisné objekty, ľudské hmotné aj nehmotné výtvory; majú tzv. jedinečné číslo a sú vždy konkrétne nepravé – skupinové vlastné mená

2.)    všeobecné (apelatíva): pomenúvajú celú triedu predmetov, ktoré majú spoločný význam, vzťahujú sa na každý predmet toho istého druhu; píšu sa s malým začiatočným písmenom; ďalej ich možno deliť na:

a)      konkrétne- pomenúvajú samostatne existujúce substancie, aj pomenovania vymyslených bytostí; môžu byť počítateľné, nepočítateľné (látkové, hromadné)

b)      abstraktné- pomenúvajú deje, duševné stavy človeka a vlastnosti; väčšinou vznikli od slovies a prídavných mien; rozlišujeme:

-          pravé- sú nepočítateľné a vyjadrujú deje, duševné stavy, vlastnosti, schopnosti a zmysly, fázy, stupňovanie, vzťahy medzi vecami

-          nepravé- sú počítateľné a pomenúvajú spoločenské javy, organizácie, časovo- priestorové javy, výsledky poznávacích procesov, myslenia

gramatické kategórie:

-          pri podstatných menách určujeme menné gramatické kategórie: rod, číslo, pád

-          každé podstatné meno má gramatické kategórie, no niekedy chýba ich formálne vyjadrenie, napr. pri tzv. nesklonných podstatných menách

mužský rod:

-          podstatné mená v mužskom rode skloňujeme :

a)      životné (osobné) podľa vzorov chlap, hrdina, kuli; zaraďujeme ich podľa G sg.

b)      životné (neosobné), teda tzv. zvieracie v sg. podľa vzoru chlap, v pl. podľa vzorov dub a stroj podľa zakončenia

c)      neživotné podľa vzorov dub a stroj, zaraďujeme ich podľa N pl.

d)      adjektiváliá, teda tie, ktoré vznikli z prídavných mien, podľa vzorov pekný a cudzí

 

ženský rod:

-          v ženskom rode skloňujeme podstatné mená:

a)      zakončené v N sg. na – a podľa vzoru žena a ulica

b)      zakončené v N sg. na spoluhlásku podľa vzorov dlaň a kosť

c)      zakončené v N sg. na –á podľa vzoru gazdiná

d)     pani a mať samostatne

e)      s adjektívnou formou (adjektiváliá) podľa vzorov prídavných mien pekná a cudzia

 

stredný rod:

-          v strednom rode skloňujeme:

a)      podľa vzorov mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

b)      podstatné mená s adjektívnou formou podľa vzorov prídavných mien pekné a cudzie

 

Prídavné mená (adjektíva)

-          sú ohybné plnovýznamové slová, ktoré pomenúvajú:

a)      vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov

b)      vlastnícke vzťahy osôb a zvierat

 

delenie:

1.)    vlastnostné:

a)      akostné- pomenúvajú vlastnosti, ktoré vyplývajú z poznania javu; sú neodvodené, skloňujú sa, okrem tzv. absolútnych ako živý, nemý, prázdny...; dajú sa k nim uviesť opozitá (antonymá); možno od nich tvoriť zdrobnené a zveličené prídavné mená, príslovky zakončené na - e, - o, abstraktné podstatné mená, stavové slovesá; možno ich spájať s príslovkami miery

b)      vzťahové- pomenúvajú vlastnosti, ktoré vyplývajú zo vzťahu k inému javu skutočnosti; sú odvodené  od podstatných mien, slovies, prísloviek a i.; nestupňujú sa, v základnom význame sa k nim dajú vytvoriť opozitá, len od niektorých možno vytvoriť príslovky; pôvodne vzťahové prídavné mená môžu prechádzať k akostným prídavným menám a možno ich aj stupňovať a tvoriť od nich odvodené podstatné mená, príslovky a pod.

 

2.)    privlastňovacie:

-          nestupňujeme

a)      individuálne- vyjadrujú príslušnosť k istej konkrétnej osobe alebo zvieraťu; tvoria sa od osobných a zvieracích podstatných mien mužského rodu; od osobných a zvieracích podstatných mien ženského rodu

b)      druhové (živočíšne)- vyjadrujú príslušnosť k istému druhu; tvora sa prevažne od pomenovaní zvierat; ich zaradenie sa môže meniť v závislosti od kontextu

 

gramatické kategórie:

-          pri prídavných menách určujeme gramatické kategórie zhodu v rode, čísla a páde a stupňovanie

1.)    zhoda (kongruencia)- tvar prídavných mien sa prispôsobuje nadradenému podstatnému menu v rode, čísle a páde; gramatické kategórie vždy určujeme podľa nadradeného podstatného mena; v slovenčine sa už len zriedka vyskytujú aj krátke, tzv. menné tvary prídavných mien; ich skloňovanie je obmedzené, rozlišujeme len tri rodové tvary sg.

2.)    stupňovanie- vyjadruje intenzitu, mieru výskytu vlastnosti vyjadrenej prídavným menom; môže byť pravidelné alebo nepravidelné

 

Pravidelné stupňovanie:

a)      základný- pozitív

b)      porovnávací- komparatív

c)      najvyšší- superlatív

-          druhý a tretí stupeň prídavných mien sa môže tvoriť aj analyticky

 

skloňovanie:

-          akostné a vzťahové prídavné mená sa skloňujú:

a)      podľa vzoru pekný, ak majú pred relačnou morfémou tvrdú alebo obojakú spoluhlásku

b)      podľa vzoru cudzí, ak majú pred relačnou morfémou mäkkú spoluhlásku

 

-          privlastňovacie druhové (živočíšne) prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru páví

-          privlastňovacie individuálne prídavné mená sa skloňujú:

a)      podľa vzoru otcov- ak sú utvorené od podstatných mien mužského rodu

b)      podľa vzoru matkin- ak sú utvorené od podstatných mien ženského rodu

 

-          okrem prídavných mien sa podľa vzorov pekný a cudzí skloňujú aj slová z iných slovných druhov, nazývame ich adjektiváliá

 

Prídavné mená a pravidlo o rytmickom krátení

Pravidlo o rytmickom krátení:

a)      sa uplatňuje pri slovách patriacich do vzoru pekný a cudzí

b)      sa neuplatňuje pri slovách patriacich do vzoru páví

 

Privlastňovacie prídavné mená:

-          v bežnej jazykovej praxi sa často môžeme stretnúť s nesprávnymi tvarmi privlastňovacích adjektív v sg. stredného rodu

 

Zámená (pronominá)

-          sú slová, ktoré majú všeobecný význam; ukazujú na javy a objekty skutočnosti; odkazujú na iné pomenovania v texte, teda zastupujú iné slovné druhy

-          zaraďujeme ich medzi plnovýznamové a ohybné slovné druhy, hoci ich význam je len všeobecný a nie všetky sa ohýbajú

delenie:

1.)    osobné základné- ukazujú alebo odkazujú na jednotlivé gramatické osoby

2.)    osobné privlastňovacie- privlastňujú jednotlivým gramatickým osobám

3.)    zvratné základné- označujú osobu, vec vyjadrenú iným vetným členom (predmetom) ako totožnú s podmetom vety

4.)    zvratné privlastňovacie- privlastňuje hociktorej gramatickej osobe, ktorá je predmetom vety

5.)    opytovacie (vzťažné)- vyjadrujú otázky; môžu mať aj funkciu spájacích výrazov v podraďovacích súvetiach; nazývame ich vzťažné zámená

6.)    ukazovacie- ukazujú alebo odkazujú na osoby, veci, vlastnosti, počet a okolnosti, ktoré sme už v texte spomenuli

7.)    vymedzovacie- naznačujú veľmi všeobecne totožnosť, rovnakosť, odlišnosť; úplnosť, súhrn, nedostatok, popretie; jedinečnosť, obmedzenie

8.)    neurčité- všeobecne naznačujú osobu, vec, vlastnosť, počet, okolnosť, keď sa hovoriaci vyjadrí neurčito; tvoríme ich z opytovacích zámen pomocou predpôn a prípon

 

-          podľa gramatických významov, teda podľa toho, aký slovný druh v texte zastupujú, možno zámená deliť na:

a)      substantívne- zastupujú podstatné mená

b)      adjektívne- zastupujú prídavné mená 

c)      číslovkové- zastupujú číslovky

d)     príslovkové- zastupujú príslovky

 

-          toto delenie má význam pri uvažovaní o gramatických kategóriách, vzoroch a vetnočlenskej platnosti

 

gramatické kategórie:

-          pri zámenách je možné určovať menné gramatické kategórie: rod, číslo, pád alebo zhodu (kongruenciu) v rode, čísle a páde

-          ich určovanie však závisí od delenia zámen podľa ohybnosti a podľa rodu

 

skloňovanie:

-          osobné i zvratné základné zámená majú samostatné skloňovanie

-          osobné i zvratné privlastňovacie zámená sa skloňujú podľa vzoru môj

-          opytovacie zámená (substantívne) majú samostatný vzor ten (tá, to), skloňuje sa podľa neho aj odvodené zámeno tento (táto, toto), a samostatný vzor onen (oná, ono)

-          vymedzovacie zámeno sám (sama, samo) má samostatné skloňovanie

-          opytovacie, ukazovacie, vymedzovacie a neurčité zámená, ktoré majú formu adjektív sa skloňujú podľa vzorov pekný a cudzí

 

Používanie tvarov zámen a pravopis:

1.)    krátke a dlhé tvary základných osobných a zvratných zámen:

a)      krátke tvary- v nedôraznom postavení; väčšinou za slovom, na ktorom je prízvuk

b)      dlhé tvary- na začiatku vety; pri dôraze alebo predložke

 

2.)    tzv. aglutinované (zlúčené) tvary predložiek a zámen:

a)      krátke tvary (doň, zaň, naň, preň, poň, oň)- používame pri odkazovaní na podstatné meno mužského rodu (neživotné) a stredného rodu

b)      dlhé tvary (doňho, zaňho, naňho, preňho, poňho, oňho)- používame pri odkazovaní na životné podstatné mená mužského rodu

 

3.)    v privlastňovacích zámenách môj, tvoj, náš, váš, svoj sa píše:

a)      kratké i- v plurály

b)      dlhé í- v inštrumentály singuláru

 

4.)    vymedzovacie zámená sám a samý majú odlišný význam a tiež iné pravidlá používania vo vete:

a)      sám (sama, samo, sami, samy)- osoba, zviera, vec alebo skupina je jedna, osamelá, bez pomoci, dozoru a pod; nie je nevyhnutné pred substantívom; má funkciu doplnku

b)      samý (samá, samé, samí, samé)- na mieste sa vyskytuje veľa osôb, zvierat vecí rovnakého druhu; stojí ako prívlastok pred substantívom

 

5.)    skloňovanie zámen on a sám v pl.

a)      oni, sami- odkazuje na osobné životné substantíva mužského rodu

b)      ony, samy- odkazuje na ostatné substantíva mužského rodu (neosobné, neživotné) alebo na akékoľvek substantíva ženského a stredného rodu

 

6.)    rozlišovanie zámen koľko a koľký<