Epos o Gilgamešovi

    - hrdinský epos; najstaršia pamiatka starovekej lietratúry

    - témou eposu je púť uruckého kráľa Gilgameša za nesmrteľnosťou; ideou je hľadanie odpovede na otázku zmyslu ľudského života; nesmrteľnosť si človek môže zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúži o vlasť, ľudstvo a národ; Gilgameš bol z 1/3 človek a z 2/3 boh po     matke; výzorovo bol krásny muž, vysoký, ramenatý, s kučeravými vlasmi spletenými do vrkočov; bohovia ho obdarovali silou a odvahou, bol tvrdý k ľuďom, od boha múdrosti dostal dôvtip a múdrosťou sa vyrovnal siedmim mudrcom; záver eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a prievozníkom

Gilgameš bol prísnym kráľom mesta Uruk, vyžadoval od ľudí veľa práce. Obyvatelia požiadali o pomoc bohyňu, ktorá vytvorila silného polodivého človeka Enkidua, ktorý zápasil s Gilgamešom. Spriatelili sa, lebo ich sila bola vyrovnaná a spolu sa vybrali do lybanonských hôr, aby zničili obra Chuvavu (Chumbabu), ktorý spôsoboval ľuďom zlo, a porazili ho. Einkidu urazil bohyňu, tým privolal na seba kliatbu a zomrel. Gilgameš smútil nad smrťou priateľa a rozhodol sa nájsť jediného predka, ktorého bohovia obdarili nesmrteľnosťou (prežil potopu sveta). Chcel pochopiť tajomstvo večného života. Nevydržal však bdieť šesť dní a sedem nocí, a tak nezískal nesrmteľnosť. Nepomôže mu ani získanie tajomnej rastliny večného života, lebo ju v nestráženej chvíli prehltne had. Zostáva mu návrat do Uruku a pýcha na vlastné dielo - pevné mestské hradby. 

        "Svojím dielom si sa stal nesmrteľný!"